Je to rituál, ktorý v komornej atmosfére ticha a samoty prináša odpovede na mĺkve otázky. Znie pomalé bafkanie, povetrím stúpajú malé obláčiky dymu a hlavou plynú myšlienky, ktoré sa vynárajú svojou vlastnou vôľou.
Zdalo by sa, že čas zastal len preto, že si treba utriediť myšlienky a zodpovedať výzvy života. V skutočnosti však ide o chvíle očisty a pôžitku, aké možno zažiť azda iba v tichu prírody na vyhliadke horského hrebeňa.
Od prvého momentu
Ktorá fajočka dnes dostane príležitosť vyvetrať sa na terase a ktorý tabak bude črtať kontúry harmónie? Všetko sa s rozvahou začína rysovať skôr, ako sa zrodí prvý obláčik dymu. Každá fajka je tak trochu umeleckým dielom a každý tabak je iný.
Vosková handrička oživí lesk briáru a vulkanitu, z pootvorenej plechovičky unikne parfum odležaného tabaku. Raz vonia sušeným ovocím, inokedy vyzretým brandy, pod chvíľou vlhkým lesom, potom zasa korenistou kolínskou. Každá zmes je iná, starostlivo namiešaná k ochutnávaniu.
Nerušte moje kruhy, prosím!
Každý fajkár má svoj spôsob rozvinutia papiera, odoberania tabaku, jeho prípravy či vkladania do hlavičky fajky. Isté však je, že už v tejto chvíli je myseľ na návšteve u dávnych filozofov.
Pôžitky chuti a uvoľnenia
Fajkárska duma nie je len pohodlným posedením, v komornom a tichom priestore. Od chvíle, keď tabak ožije pod plameňom zápalky, potrebuje dozor a starostlivosť.
Bafkanie je ako tikot hodín. Ak priveľmi spomalíte, tabak zhasne. Ak bafkáte prirýchlo, horúca žiara rozpáli hlavičku fajky. Sústredený fajkár udáva rytmus a kadenciu pôžitku z dymu.
To nie je uponáhľaná cigareta pri autobusovej zastávke, a nie je to ani túžba po nikotíne cez pracovnú prestávku. Fajkár ochutnáva tabak práve tak, ako znalec hodnotí dobre vyzretý koňak. S dôrazom na odtienky chutí, arómy, zrenie a listy, z ktorých sa tabaková zmes zrodila.
Jediné posedenie môže zabrať i dve hodiny času. Preto nejeden fajkár zasadá ku svojmu pôžitku nie denne, ale iba raz či dva razy týždenne. Veď ani dobrý koňak si neotvoríte každé ráno k sendvičom.
S precíznym finále
Tak ako sa fajkárska duma kráti s pôžitkom ochutnávania, tak prichádza pomalý útlm v rytme bafkania. Fajka musí vychladnúť, popol do seba natiahnuť vlhkosť z briáru a aj k čisteniu sa patrí pribrať možno ešte v ten istý deň.
Fajka nie je cigareta, ktorá putuje do smetného koša. Je to kus umenia, ktorý prechádza z generácie na generáciu. S patinou vekov a dumami, ktoré sa vynoria s každým novým obláčikom dymu.
